VLADIMÍR GANAJ
                               ganajvlado(at)gmail.com

Genetically Modified (Vladimír Ganaj a Juraj Figura)

 

Whole album Genetically modified: It is happening again on soundcloud.

 


 Moja lyrická tvorba na serveri pismak.cz (používateľ vlad03)

 


 

 

oči

na sivom pozadí

sedia na sedadle v autobuse

pršalo

nejaká žena na okne pije rosu

rozmazáva ju prstom

pršalo

-co furt maže?

podľa mňa je za vesmírom sivá farba

pršalo

dlho som sedel

vypadol som na cestu

iskrilo to

 

potom som ostal sedieť

pršalo ďalej

 

vrazil do mňa autobussss

 

 


 

 

Som došťal

 

Štím

díva sa asi

iba prísny, divo odhalený

a úplne chladiaci mesiac…

Na zvlnenom plechu

sa odráža osvetlená ľahostajnosť,

na jeho názor

sa nik nepýta,

chlad preniká cezo mňa a vráža

do vzduchu.

Odchádzam

som došťal

 

 


 

 

Blues from Long Beach, CA

 

16 30

bratovi zistujem autobus na imatrikulacku
zmraka sa
pocuvam jazzovu americku stanicu
v amerike je teraz rano
oooooooooo
o ooo o ooo o
aaaaaaaaaa
a aaa a aaa a...

na stole 
uz viem hrat s nechtami...

 

 


 

 

 

podvecerna velkonocna

 

pri tieni kolesa bicykla

odomykajúc dvere pivnice

si vravím

ne posledný raz som bol vonku

keď kropí

a tieň odpovedá

posledný!

potom hore

som si zjedol atrapu kindervajca

pojazdnej zelenej žabe

nalepil oči

 som ju nevedel ani poskladať

a potom som sa s ňou

hral

i keď pravé oko odpadávalo

a neišla po všetkých povrchoch

a potom som si olúpal kyslý pomaranč

a trochu dýchal

keď

mi vietor ochladil ruku od šťavy

 

 


 

 

to urobili holubi s melirom a godzilla a king kong

 

vidieť toho holuba prelietať od okna k okienku, od okienka k oknu,

hrkú…

vidieť ho tak veľmi sprava doľava

len?

vidieť ťa znova v čiernej bunde s

bielymi pásikmi na rukávoch zhora zozadu padať

do poľahky zovretých rúk

zo 5-60 lások sa na mňa vykašlalo

jednu to určite bavilo

chlapci vonku znásilňujú dievčatá

a ja od veci k veci

(čau Ravic

aha, aj ty si už odišiel)

tie plastové okná budú parádne

áno, majú tú atmosféru

hej

vezú mi ich pustými

koľajnicami

aj popod zarábajúce reštaurácie

no poďte

 

moja hlava bez rytmu si bije o roztrieštené sklo

mojej hlavy

moja noha ako holub do rytmu si búcha o stenu

prečo som dnes znova sám keď nie som

to je tak

 to je svet tak

 

 

 


 

 

 

mäkká píšťalka

 

tieň,

je skôr východom noci

osvetľuje takmer kolmo

veterný chrám, kde sa

spíjali otcovia...
synovia nechápavo prizerajúc
sa chceli stať vojakmi

mäkká píšťalka

tak krehká, že na dotyk sa zlomí tichom

im

vlastne ticho vbíja do zubov

a spomienku na mladosť

ostáva ochrániť vo večnosti

v tej večnosti bez nahého rozumu

 

 


 

 

 

mhd- my honey dream

 

pred mojím pohľadom sa striedajú

tie ich ružové rúčky

vonku svieti slnko a trochu popŕcha

strhne sa vrana

keď sa jej kolena dotkne zadoček riflí

rovné hnedé vlasy

pripomenú dokonalosť

raz biele vlasy, tak

že vyzerajú živšie ako ona sama

potom blondínka si ma pohľadom premeria

a ja jej odpovedám nedbanlivou perou

sadá si predo mňa a k dokonalosti stačí

aby si tam so mnou svoje teplo rozdala

vonku je chladno, slnko svieti a trochu popŕcha

a ja si v stánku kupujem žuvačky

orbit draže modre

 

 

 


 

 

na srbskych hraniciach

 

a potom v tom starom autobuse

v zadnej časti kde nesvietilo svetlo

predo mnou sedela už len stará žena

a keď som mal vystupovať cítil som sa ako po dlhej ceste

koľko sme sa nacestovali a teraz tu vystupujeme sami tak či tak

ako keby sme uprostred noci zastavili na srbských hraniciach

aby sme sa išli vyšťať do budovy s rozsvietenými svetlami tak som konečne vstal

vpredu sa krčila dosť veľká na moje prekvapenie skupinka

čo tu toľkí robíme...   čo tu toľkí robíme...

 

 


 

 

dávna letná báseň

 

v červenom svetle
od zreničiek panelákov
ako zdvihnutie zraku
to padá

a ja som bol vtedy tu

tráva sa podáva kolenám

 

 


 

 

Zlatá baňa

 

asi po mesiaci

nepretržitého hluku

ticho do mňa ticho vošlo

skrehnuté šípky chutia

ako trne z ktorých vyrástli

...

a predsa inak...

slnko zapadá...


keď na voľnobeh

schádzame zo zlatej bane

 

 


 

 

 

vždy keď sa vraciam z dediny do mesta

cítim sa ako návštevník z kozmu

byle ďatelín, dym z pálenej buriny a vlhkosť večerného chladu

mi sú bližšie než ľudia

našimi uniformamy sú

staré rifle a socialistické košele

špinavé ale voňajúce pracím práškom

chcem ešte pohladiť kvetiny buriny a bodliaky

aj tu na parkovisku

lebo už sú staré, je noc a o chvíľu umrú

ešteže som človek

čaká ma teplé svetlo vnútri

rozprávky a dobrodružné filmy

 

 


 

 

niekedy na mňa dopadá osamelosť

ako stará ťažká a hrubá látka

z doby našich dedinských predkov

ktorí mali v piči a robili

a smiali sa z takých ako ja.

a predsa

tá látka

pomaly sa krčí a zohýba

vytvára pri tom chladivý vánok

krčí krčí krčí

potrebujem kurva niekam patriť

a to tam, kde ja chcem.

som asi dosť prijebaný a zlý čo

 

 

 


 

 

 

dve čierne lastovičky

preleteli cez modré okno

moje bledomodré tepláky

sa prilepili k zelenožltým ponožkám

dve čierne lastovičky

preleteli cez ružové okno

dážď kvapol do mláky

v džungli vzdialenej tritisíc kilometrov

v duši zeleno svieti

tieňohra žalúzií zmizla

ostala len ona

ona obloha

už sa pre nič

netrápim

 

 


 

 

raz sme čakali babku v jej starom zatuchnutom paneláku

bol som malý a s ocom a bratom

sme si pustili Walker Texas Rangera

so slovenským dabingom na markíze

a akoby tá doba pred očami skapala

lebo všetko tmavožlto svietilo

"Hej Walker, máš to?"

"Jasné, Trivett!"

 

 

 


 

 

v japonskom stredovekom klastore

trenujem boj.

uz viem aj chodit po spickach

a drzat sa na strope.

onedlho ma moj nadriadeny

vysle za vodopady niekoho podrezat

mozno tam najdem gejsu

jej biele nohy vystopujem

taky je ten samurajsky zivot

v nasom sogunate

general spachal harakiri

a moje tanto tiez uz v tichu sepka

presiel som sa po drevenych mostikoch

do ruzovej rieky vstupujem a cierne kamene obkolesujem

poplaval som si pri lodkach a rybaroch

velmi modra je v noci obloha

akoby v nej nebolo ani kus ciernej

a mesiac je uplne zlty

lampy uplne oranzove

absolutne nehlucne kracam po prazdnej strkovej ulici

chytam sa dreveneho tramu a splham po ruzovych skridliach

nehlucne otvaram okenice

az k tucnemu sumo zapasnikovi ktoreho fukacou zbranou otravim

miznem v tme ale vyskerena maska ma vystrasila

vyskocil som na strop a zmizol ako pavuk

zacali ma nahanat ninja sluzobnici

na ulici zacal karneval

preskocil som na druhu strechu az ma rozboleli kolena

a jedna skridla sa vo vzduchu zatocila

sip mi prenikol cez satstvo ale krv nevystriekla

spustil som sa do okna ticheho domu

vzal saty a zamiesal sa v hlucnom dave

jeden dusok sake ked pozeram na oranzovu oblohu a spat

v rytme duniveho bubna

 

pokreslene papiere ja neskupujem

do strku si katanou znacim ako sa robia rozne jiu jitsu chvaty

ked sa na tom strku svitajuce slnko odleskne

a moje uzke oci

sa este viac zuzia

a moj aziatsky pot mi zlepi cierne vlasy

ked v tom salto spravim a hned za tym vyskok s kopom az sa zaprasi

a lamborghini countach vedla mna zastane

uklonim sa majstrovi a ten ma zas skope ako nikdy

 

 


 

 

V podstate kresťanská báseň

 

v západe slnka približovalo sa

čierne svietiace auto.

sedel v ňom ťažký frajer, policajný detektív

vyšetrujúci drogové vraždy.

prirútil sa ku mne, odstavil ma na krajnici

a hrubým, priduseným hlasom

sa ma spýtal

"What´s your name, pal?"

a oranžová obloha mu presvitala cez

sivé dlhé vlasy.

potom sme išli ďalej

a on odbočil na úzku serpentínkovú cestičku

k štvrti bohatých

s pokoseným trávnikom

vyšetrovať ďalej tú sprostú vraždu.

z okna mu pritom visela

cigara v ruke

a voňavý večerný vzduch

mu vstupoval do auta.

obloha už zružovela

bolo vidno aj hviezdy.

došiel k obrovskému domu

pri plantáži pripomínajúcej koberček

zaklopal a otvoril mu

komorník v saku.

"Can I talk to Mr. Edgar, please?"

v tom momente

tmavomodrú oblohu preťal blesk a rozpršalo sa.

prespal tam,

nadránom si zahral na gitare

a na svitaní

vyrazil ďalej.

obrovské, nekonečné, majestátne kopulovité mraky,

rovnomerne rozložené po celom horizonte

a rovnomerne komplikované aj nad jeho hlavou

sa rozliehali a požehnávali jeho cestu.

v tom sa vo veľkolepých mrakoch vytvorila malá diera

zo žltej diery vystúpil samotný pánboh

a hromovým hlasom

povedal frajerovi

meno vraha.

bol som ním samozrejme ja.

frajer prišliapol pedál k podlahe,

s hromovým dunením motora

sa celé okolie mihalo ako v extrémne zrýchlenom filme

aj s lampami, ktoré v meste ešte svitali

a dobehol ma priamo v rosnom bode svitania.

dobehol ma práve keď som vychádzal z obchodu s koženými čižmami,

práve vtedy

mrakodrapy na pozadí žltomodrej oblohy s tmavomodrými mrakmi na horizonte

teda ich okná

odrážali silný jas slnka vychádzajúceho o 6:35

 

 

 


 

 

počujem kričať piskľavo

 

počujem kričať piskľavo

belorítky pod strechami panelákov

 

v rúčke držal som babkinu ruku

ako bibliu

 

 


 

 

 

Osamoteny bar rio

o jednej v noci

cerveny neonovy napis

v uplne prazdnom malom meste

predstavujem si mojho uja alkoholika

ako chodi v noci po podobnych baroch

v uplnom tichu a oddelenosti

v ostrom nocnom zvuku suchotania topanok

len sa pohybujucich po malom meste

je to casova sloboda, moznost konat a zit

kym su ostatni vypnuti

a vnima to ako frajerinu

dojalo ma ked rozpraval ako hral očko

v bare rio ta barman nebude hodnotit

odmerane vyhovie tvojim poziadavkam

pri palme v kvetinaci

tvari sa drsne

a hnedy mesiac sa cez okno tiez moze pozerat

a potom ked uz svita idu spat v nejakom byte

je to typ zla spojeneho s dospelostou

ktory poznam ale nikdy do mna poriadne neprenikol

ja to cele zhliadam

na zakrute z nocneho autobusu

v ktorom tiez vsetci spia

pomyslim si

ja som ten stastny

 

 

 


 

 

 

Bola tam obhorena vlajka sr

kusy nabytku raneho socializmu

a cierny hrniec pri potoku

myslim ze isto len naberu kus vody z potoka a

prihodia tam nejaku vec mozno stare kurca

ruzovkaste kvetinky tu doplnali

ruzovkastu hmlu

odkedy dokedy svieti obloha nad sivozelenymi vrbami

to je cas pocas ktoreho mozu niekde byt a nieco hladat

len obdivuju oranzovoruzove hrube stebla

svietiaco zlte listky

a sivoruzovu vatu velkych kvetov buriny

na ciernom pozadi

 

 


 

 

znovu bolo leto v zime

už prišla noc

poplakali sme si na posteli

a potom išli do divadla ako herci

sadol som si na stoličku

hrali sme, že sa nepoznáme

a ty si ma prišla strihať ako cudzia kaderníčka

potom si ma vyzliekla, sfúkla zo mňa vlasy

a poslala ma do vane

pripravila si kakao a koláče

a všetko bolo zasa fajn

 

 


 

Bunker

 

rano sme prevesili deku na balkonovu snuru

zatienili sme tym trochu slnko a vyzeralo to ako v bunkri

aby sme si mohli pustit alasku

to bol koniec skolskeho roka uz bolo horuco

 

 

 


 

 Nudne frazy

 

nocny zivot spisskeho podhradia ma fascinuje neonovymi napismi

je to ako vdychovat buk ktory prave vyrastol v terchovej so

zelenymi pucikmi

to bol moj sen od osmich rokov vyjadrovat sa vo versoch, si

mi fakt zahral na city

ze vraj ten mobil sa da hodit do piva a sa mu nic nestane to

robili taky pokus v pc revue

dost

to som cital olda surehanda

tam bol taky typek